Štvrtkové obchodovanie na európskych burzách malo svojich šampiónov v podobe akcií európskych bankových domov. Vzrástli na trojročné maximá vďaka rastúcim očakávaniam, že centrálne banky začnú sprísňovať menovú politiku.
Môže sa to zdať ako paradox, keďže vo všeobecnosti platí, že keď centrálne banky signalizujú ochotu zvýšiť úrokové sadzby (navyše, keď takáto informácia príde nečakane), akciové trhy zvyčajne klesajú. To sa v podstate stalo po zverejnení zápisnice z decembrového zasadnutia amerického Federálneho rezervného systému, ktorá ukázala, že Fed je pripravený sprísniť menovú politiku skôr, ako sa pôvodne očakávalo.
Akcie európskych bánk však išli proti trhu, keď sa ich akcie začali zhodnocovať. Zatiaľ čo paneurópsky akciový index Stoxx 600 počas štvrtka stratil 1,3 %, index európskych bánk SX7P naopak získal 1 % a dosiahol najvyššiu úroveň od októbra 2018.
Vysvetlenie je však v podstate jednoduché. Dôvodom je skutočnosť, že stanovenie základných úrokových sadzieb centrálnymi bankami má vplyv na ziskovosť bankového sektora. V čase nízkych úrokových sadzieb banky na súčasných transakciách medzi veriteľom a dlžníkom veľa nezarobia, pretože požičiavajú peniaze mimoriadne lacno.
Naopak, keď sa zvýšia úrokové sadzby centrálnej banky, zvýšia sa aj sadzby úverových produktov a banky sa môžu tešiť na vyššie úrokové príjmy. Akcioví investori si to samozrejme tiež všímajú a neváhajú svoj dopyt po akciách presmerovať na bankové tituly. A dá sa očakávať, že tento trend bude silnieť, keď sa k Federálnemu rezervnému systému a jeho sprísňujúcej menovej politike pridajú ďalšie významné ceduľové banky vrátane Európskej centrálnej banky.
Alves,
Reuters
