Práve končiaci rok bol z hľadiska akciových trhov výnimočný. Viezli sa na vlne mimoriadne uvoľnenej menovej politiky, resp. politiky lacných peňazí, a nahor ich tlačilo aj pomerne rýchle hospodárske oživenie po niekoľkých vlnách pandémie koronavírusu.
Tesne pred koncom roku 2021 sa však podmienky menia. Šírenie variantu omikron vírusu SARS-CoV-2 vzbudzuje obavy o pokračovaní hospodárskeho oživenia a svet zároveň drví inflácia, na akú si nepamätáme niekoľko dekád. Centrálne banky na čele s Federálnym rezervným systémom, Európskou centrálnou bankou a Bank of England preto dali jasne najavo, že tempo rastu cien chcú skrotiť.
Bank of England bola dokonca prvou centrálnou bankou G7, ktorá zvýšila úrokové sadzby, zatiaľ čo Fed a ECB zatiaľ oznámili len zníženie alebo ukončenie kvantitatívneho uvoľňovania. Podľa odborníkov, ktorých oslovil portál Barron’s.com, došlo na prahu roku 2022 k otočeniu kormidla, čo bude znamenať, že akciové trhy nebudú kŕmené ďalšími dávkami „steroidov“ v podobe vypúšťania likvidity na trh. Oveľa viac teda bude záležať na fundamentoch konkrétnych titulov, než sme boli doteraz zvyknutí.
Odborníci sa však podobne vyjadrili aj minulý rok, keď predpovedali vývoj na rok 2021. Vtedy sa očakávalo, že hlavný index newyorskej burzy v tomto roku posilní približne o desať percent. V skutočnosti však index S&P 500 posilnil o takmer 25 %, teda 2,5-krát viac, ako analytici odhadovali.
Zároveň však treba zdôrazniť, že trend z roku 2021 nemožno jednoducho predĺžiť na rok 2022. Ako už bolo povedané, podmienky sa zmenili, a tak skutočne budúci rok nemusí byť na burzách taký veselý ako tento. Na druhej strane sa pravdepodobne netreba obávať žiadneho kolapsu (samozrejme, ak sa neobjaví podobná čierna labuť ako v prvom štvrťroku 2020). Pristátie k menovej politike bude hladké a svetová ekonomika sa pravdepodobne nadýchne ešte silnejšieho oživenia ako tento rok. Fundamenty tak nakoniec môžu prevážiť nad efektami končiaceho „zalievania“ trhov lacnými peniazmi.
Jasinski, Barron´s.com
Bary, Barron´s.com
