Máj bol pre Boeing (BA -0,01 %) významným mesiacom, pretože sa spoločnosť vrhla späť do kozmického priemyslu, a následne absolvovala úspešný testovací let svojej kozmickej lode CST-100 Starliner bez ľudskej posádky.
Je nutné si priznať, že SpaceX stále udržuje náskok pred Boeingom, čo sa týka letov s ľudskou posádkou. Od roku 2019 SpaceX uskutočnil vlastný testovací let bez posádky, kedy na obežnú dráhu vyslal celkom 25 ľudí, zatiaľ čo Boeing si udržoval nulové konto.
Boeing sa však chystá stiahnuť náskok voči SpaceX, a to pravdepodobne už tento rok, aby mohol v nasledujúcich rokoch generovať tržby z pilotovaných letov do vesmíru.
Hor sa do vesmíru a misie CFT
Májový skúšobný let „OFT-2“ spoločnosti Boeing bol vyvrcholením viac ako dvojročnej usilovnej prípravy lietadla Starliner k priamemu letu.
Hoci misia bez posádky neprebehla úplne bez komplikácií, bola dostatočne vydarená na to, aby NASA s istotou vymenovala dvoch astronautov, a to vedúceho misie Barryho Wilmora a pilota Suniho Williamsa, ktorí poletí na palube Starlineru v rámci nadchádzajúcej misie CFT (Crew Flight Test).
NASA neuviedla konkrétny dátum pre misiu CFT, pretože stále vyhodnocuje dáta získané z predchádzajúcej misie OFT-2. Vesmírna agentúra má však údajne vo svojom kalendári vyznačený dátum štartu k 8. decembri tohto roku. Podľa portálu Ars Technica existuje tu prinajmenšom racionálna nádej, že Starliner tento rok uskutoční svoj druhý let.
Čo to znamená pre Boeing a jeho investorov?
Predovšetkým by to pre spoločnosť Boeing bolo významné víťazstvo z hľadiska PR. To umožní Boeingu obhájiť, že rovnako ako SpaceX je aj Boeing vesmírnou firmou, ktorá disponuje kozmickými loďami s ľudskou posádkou schopnými uskutočniť lety na medzinárodné vesmírne stanice.
Kapacita priestoru pre posádku Starlineru je 390 metrov kubických, čo je takmer dvakrát viac ako pri kapsule Apollo, ktorá v 60. a 70. rokoch pravidelne lietala na Mesiac. Hoci by SpaceX jednoznačne zostala v pozícii lídra, pokiaľ ide o doterajšie realizované misie, v tomto vesmírnom závode by Boeing v zásade dostihol SpaceX.
Pokiaľ bude nadchádzajúca misia CFT úspešná, Boeing tiež dostane zostávajúcu časť z 4,2 miliardy dolárov, ktoré mu boli pridelené v roku 2014 na vývoj lietadla Starliner, jeho testovacie lety a následne šesť operačných letov s posádkou na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS).
Keď NASA vlani schválila spoločnosti SpaceX prvé tri dodatočné lety s posádkou a v júni jej potom pridelila ďalších päť letov, v podstate tým vyčerpala svoje potreby na prepravu posádky k ISS až do konca prevádzkovej životnosti vesmírnej stanice, ktorá má vypršať v roku 2030.
Je možné, že NASA nájde v nasledujúcich ôsmich rokoch racionálny dôvod, prečo vyslať na stanicu ISS ďalších astronautov, čo si vyžiada ďalšie dodatočné lety. V tomto okamihu nemôže Boeing počítať s tým, že by mu NASA schválila ďalšie lety.
Hľadajú sa potenciálni klienti
Kde by sa takíto klienti mohli vyskytovať? Ponúkajú sa tri možnosti. Po prvé, Boeing by sa mohol obrátiť na spoločnosť Axiom Space s ponukou služieb pre jej plánovanú budúcu vesmírnu stanicu. Axióm už má úzke väzby so spoločnosťou SpaceX, čo by mohlo sťažiť spoluprácu.
Na druhú stranu, Boeing je už partnerom projektu vesmírnej stanice Orbital Reef od Jeffa Bezosa, a pokiaľ sa tento projekt podarí realizovať, bude Orbital Reef predstavovať zaujímavý cieľ pre budúce lety Starlineru.
Akonáhle sa preukáže, že Starliner je pre lety do kozmu bezpečný, nie je dôvod, prečo by si Boeing nevyskúšal stratégiu spoločností Virgin Galactic, Blue Origin a SpaceX a neponúkol im, aby na palube Starlineru lietali na obežnú dráhu vesmírni turisti v rámci spoplatnených letov.
Koniec koncov, keď SpaceX uskutočnila svoju súkromnú vesmírnu misiu Inspiration4, inkasovala vraj za let so štyrmi turistami až 200 miliónov dolárov.
Otázka však znie, aký veľký bude trh s letenkami v rámci vesmírnej turistiky, ale vzhľadom na to, že v súčasnosti sú tieto služby schopné poskytovať iba dve spoločnosti, môže to byť najschodnejšia cesta k expanzii nového programu spoločnosti Boeing v oblasti pilotovaných letov do vesmíru.
Rick Smith
The Motley Fool
