Zlato je dlhodobo považované za bezpečný prístav, ktorý ochráni peniaze pred neblahým vplyvom inflácie. A často je súčasťou rezerv centrálnych bánk. Tie ho v minulom roku nakúpili v najväčšom objeme od roku 1967.
Centrálne banky sa ešte v 90. rokoch minulého storočia zlata zbavovali. V období od roku 1990 do roku 2000 predali stovky ton.
Do istej miery išlo o reakciu na geopolitické uvoľnenie po páde železnej opony a dôsledok optimistického hospodárskeho výhľadu do budúcnosti.
Lenže finančná kríza v rokoch 2008 a 2009 zapríčinila obrat tohto trendu a centrálne banky vo vyspelých krajinách sa zlata zbavovať prestali.
Centrálne banky Ruska, Turecka alebo Indie dokonca začali zlato vo väčšom množstve nakupovať a časom sa pridali aj tie, ktoré ho predtým predávali.
Podľa zistení World Gold Council bol rok 2022 rekordný. Centrálne banky po celom svete totiž nakúpili najväčší objem zlatých rezerv od roku 1967.
Celkový objem nakúpeného zlata dosiahol 1 136 ton a cedulové banky za ne utratili okolo 70 miliárd dolárov.
„Ide o pokračovanie nastoleného trendu. Príčiny sú zrejmé, keď sa pozrieme na udalosti minulého roka. Vidíme ale aj makroekonomické dôvody ako neistota a volatilita na trhoch,“ uviedol pre agentúru Reuters Krishan Gopaul, analytik World Gold Council.
Centrálne banky si zvyšovaním zlatých rezerv rozširujú pole pôsobnosti, pretože svoje aktíva nemusia v takej miere investovať napríklad do amerických vládnych dlhopisov alebo do dolárových aktív.
Práve preto, že zlato sa javí ako stabilnejšie aktívum, než sa v uplynulom roku javili bežné finančné produkty.
Zdroj: Hobson (Reuters)
